Some remarks on the criticism of Kant’s theoretical philosophy in the Vilnius Epistemological School

Abstract

Janas Sniadeckis and Angelas Daugirdas were professors at Vilnius University and paid a great deal of attention to Kant’s theoretical philosophy. Interpretations and critical evaluations of some of Kant’s theories done by these academics are surveyed and analyzed in this article. Both thinkers represent Lithuanian Enlightenment philosophy, and are the most famous representatives of the socalled Vilnius epistemological school, which emerged at the beginning of the 19th century in Lithuania. Current research focuses mainly on two fundamental philosophical distinctions apparent in Kant’s theoretical philosophy: the distinction between thing-in-itself and appearance, expressing Kant’s view on the limits of metaphysical and empirical cognition, and also on the difference between the form and matter of cognition which grounds Kant’s epistemological apriorism. The author seeks to assess the interpretational and critical positions of these key aspects of Kant’s theoretical philosophy as presented by Vilnius thinkers. The reconstructed and interpreted critical arguments of Sniadeckis and Daugirdas are compared with the philosophical theories of Kant. The author shows, and philosophically reflects upon, the conflict of different philosophical paradigms represented by Kant and the Vilnius philosophers, as well as highlighting the basic incompatibility of empiricism and transcendentalism as methodologies of epistemology, as seen in the early critical reception of Kant’s theoretical philosophy by the Vilnius epistemological school.

Janas Sniadeckis a Angelas Daugirdas boli profesori na Vilniuskej univerzite a venovali veľkú pozornosť Kantovej teoretickej filozofii. Predmetom skúmania a analýzy sú v tejto štúdii interpretácie a kritické zhodnotenia niektorých Kantových teórií realizované spomínanými akademikmi. Obaja myslitelia reprezentujú litovskú osvietenskú filozofiu a sú tiež najvýznamnejšími predstaviteľmi tzv. vilniuskej epistemologickej školy, ktorá sa objavila na začiatku 19. storočia v Litve. Súčasný výskum sa zameriava najmä na dve fundamentálne filozofické oblasti: na rozdiel medzi vecou osebe a tým, ako sa javí; vyjadrenými Kantovým názorom na hranice medzi metafyzickým a empirickým poznaním; a tiež na rozdiel medzi formou a hmotou v poznaní, čo predstavuje základ Kantovho epistemologického apriorizmu. Autor sa usiluje o posúdenie interpretačných a kritických pozícií spomínaných kľúčových aspektov Kantovej teoretickej filozofie, ako ich prezentovali vilniuski myslitelia. Rekonštruované a interpretované kritické argumenty Sniadeckisa a Daugirdasa sú porovnané s filozofickými teóriami Kanta. Autor prezentuje rozpor medzi rozdielnymi filozofickými paradigmami reprezentovanými Kantom a filozofmi z Vilniusu a filozoficky o ňom reflektuje, zároveň uvažuje o zásadnej nezlučiteľnosti empirizmu a transcendentalizmu ako metodológií epistemológie, pozorovateľných v skorších kritických úvahách o Kantovej teoretickej filozofii vilniuskou epistemologickou školou.